Dnešnú potulku začneme v centre Kysáča a postupne sa presunieme na druhý koniec dediny, ku základnej škole. Takže, po dlhšej prestávke je tretia potulka pripravená, môžeme začať s túlaním sa!
1. Stará fara
Budovu tzv. starej fary vybudovali roku 1840. Bola to v Kysáči druhá fara. Prvá, ktorá bola na mieste šimandranskej školy, zhorela v povstaní. Farským cirkevným domom bola do 5. novembra 1972, keď bola posvätená a do úradu odovzdaná nová (terajšia) fara. Dnes v budove starej fary má svoje priestory Klub poľnohospodárov. Skorej tu boli škôlka, divadelný klub Brezák, predajňa, poľnohospodárska kooperácia, reštaurácia...
2. Slovenský národný dom
V Slovenskom národnom dome dnes pôsobia Miestny odbor Matice Slovenskej v Srbsku, Galéria SND a Kultúrno-umelecký spolok Vladimíra Mičátka. Vynovený Slovenský národný dom slávnostne otvorili v sobotu 20. novembra 2010.
Občania Kysáča si zakúpili túto budovu dávneho roku 1934, upravili ju a stala sa strediskom národných a spoločenských aktivít. S rekonštrukciou budovy Slovenského národného domu sa začalo 25. mája 2009 pričom sa dbalo, aby sa zachoval jeho pôvodný vzhľad.
3. "Disco"
Budovu bývalého mládežníckeho domu vystavali v roku 1951 pre potreby elektrickej centrály. Centrála začala s prácou v auguste 1952. Neskoršie tu sídlil podnik Javor.
V roku 1963 sa vtedajšiemu vedeniu mládežníckej organizácie podarilo získať dom v centre dediny pre potreby mládeže. Mladým sa podarilo upraviť mládežnícky dom tak, aby bol primeraný na poriadanie tanečných a hroznových zábav, maškarných plesov, rybacích večierkov, vítania Nového roka. Volila sa kráska roka a v lete kráska leta... Poriadali sa diskotéky, gitariády, dokonca festivaly, ale aj pracovné a iné akcie. Mládežnícka organizácia v Kysáči prestala s prácou koncom roka 2005 a mládežnícky dom je toho času pustý.
4. Detské ihrisko
Detské ihrisko pred bývalým mládežníckym domom, ktoré je i ihriskom pre deti s osobitnými potrebami vybudovali v lete roku 2015. Projekt na výstavbu ihriska vypracovalo Občianske združenie Vrana.
Ide o primeraný priestor s certifikovaným a kvalitným náradím pre detské hry a zábavu. Sú tu medziiným hojdačky, preliezačky, šmýkačky, hojdačky vážky ako i lavičky. Spravidla je plné detí, ktoré sa tu radi hrajú, ale i rodičov, ktorí dávajú pozor na bezpečnosť detí.
5. Blue Rose
V Kysáči je toho času osem krčiem. Rohový dom na uliciach Slovenskej a Vojvodinkej, naproti FK Tatra, bol krčmou od nepamäti. Tí starší ju zvyknú volať valúchovou krčmou a tí mladší plavkou. Jej poslední majitelia ju totiž nazvali plavou (modrou) ružou: Rocaffe Blue Rose. Dnes robieva už len príležitostne, občas. Skorej sa v tejto krčme hrávala aj tombola a kolky.
6. Škôlka
Podľa nepotvrdených údajov predškolská ustanovizeň sa po prvýkrát spomína v Kysáči po prvej svetovej vojne pod menom „Útulňa“. Podľa dôveryhodných zápisov začiatky predškolskej výchovy siahajú do roku 1946.
Prvá škôlka bola v tzv. egyptskej škole vo vtedajšom centre Kysáča. V školskom roku 1955/56 adaptovali jednu miestnosť vo Ferkovom dome (teraz poľnohospodárske družstvo). Neskôr i budovu bývalej fary a utvorili i novú skupinu v Tankosićeve.
Prípravy na výstavbu novej škôlky sa rozbehli v roku 1976. Výstavba škôlky sa začala 28. decembra 1985 a vybudovaná bola za desať mesiacov. Nová budova škôlky bola slávnostne otvorená 26. novembra 1986. V tom istom roku oddelili škôlku od základnej školy a pripojili k Predškolskej ustanovizni Radosno detinjstvo.
Kapacita objektu bola plánovaná pre 150 detí. Päť pracovných miestností a telocvičňa boli súčasne vybavené.
7. Základná Škola
Dejiny školstva v Kysáči sú bohaté. Školy najprv prináležali cirkvi a potom pripadli štátu. V dedine bolo veľa detí, nuž nie div, že Kysáč mal koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia najviac škôl v okolí. Nová škola, ktorú vybudovali na Torine (Ulica železničná 3), mala nahradiť staré školské budovy , ktoré boli v zlom stave a nevyhovujúce na výučbu.
Výstavba novej školskej budovy bola zverená kysáčskemu murárskemu podniku Jedinstvo. Dvere a okná vyrobil tiež kysáčsky drevo spracovateľský podnik Javor. Slávnostné otvorenie novej školskej budovy bolo 29. novembra 1967. S výučbou v nej sa začalo 5. februára 1968.
Učiteľská rada 2. novembra 1967 schválila návrh, aby základná škola v Kysáči bola pomenovaná menom Ľudovíta Štúra, významného národovca, spisovateľa, jazykovedca a kodifikátora spisovnej slovenčiny.
Busta Ľudovíta Štúra na hlavnom vchode do školy je darom, ktorý 2. novembra škole venovala delegácia Matice slovenskej zo Slovenska. Bustu Ľudovíta Štúra na hlavnom vchode školy z Ulice železničnej urobil akademický sochár Pavle Radovanović z Nového Sadu.
Otvorenie športového areálu, v tom čase jedného z najsúčasnejších na území Vojvodiny, respektíve Srbska, bolo 13. októbra 1971.
V jednej časti školskej záhrady bola vybudovaná maketa reliéfu (zemského povrchu), čo bolo jedinečné v tom období vo Vojvodine na otvorenom priestore.
V máji 2015 v rámci zriaďovania pracovného prostredia v kysáčskej základnej škole okrášlili školský dvor a obohatili ho edukatívnou a zábavnou náplňou.
Otvorenie športovej haly veľkosti 2000 štvorcových metrov bolo 22. decembra 2008. Vybudovali ju za šesť mesiacov podľa najsúčasnejších štandardov so všetkými sprievodnými objektmi a infraštruktúrou vysokej európskej kvality.
8. Zadruga
Myšlienka o družstevníctve bola prítomná medzi Kysáčanmi dávno predtým než si založili Roľnícke družstvo. Svedčia o tom dve agrárne spoločnosti, v Tankosićeve a Kysáči, založené v rokoch 1925 a 1926.
Roľnícke družstvo v Kysáči (Zadruga za nabavku i prodaju s o. j. Kisač) založili 29. apríla 1945. Družstvo najprv sídlilo v dome Morinca Grossa (Ul. slovenská 42). V roku 1956 bolo rozhodnuté, aby sa pre sídlo družstva kúpil dom Michala Bičiara so sálou (dnes KIS).
V roku 1973 medzi Miestnym spoločenstvom a družstvom bolo uzhodnuté, aby sa miestnosti družstva v Ulici m. Tita 22 (dnes Slovenská 22, kde sídli KIS) vymenili za budovu Miestneho spoločenstva v Ulici železničnej 2. Po renovovaní 18. septembra 1973 sa družstvo presťahovalo do budovy, v ktorej sídli aj dnes.
9. Novkabel
Podnik Javor konštituovali 16. decembra 1957 a s prácou začal 1. januára 1958. Vo výrobnom programe boli kolárske, stolárske, debnárske a rozličné iné výrobky z dreva. Iniciátorom zakladania podniku a neskoršie prvým riaditeľom bol stolársky majster Ján Matúš.
Javor najprv sídlil v objekte známom ako mládežnícky dom v centre Kysáča. V roku 1960 od občanov zo Železničnej ulice Javor odkúpil väčšiu časť záhrad za stodolou až po železničnú trať. V Jánošíkovej ulici tiež kúpili dom Michala Marčoka s pozemkom kde roku 1961 vystavali nový podnik.
Pretože v Javore pracovali i stavební robotníci 1. septembra 1977 k podniku Javor pripojili stavebný podnik Jedinstvo.
Javor 27. marca 1980 pripojili k spoločnosti Novkabel v Novom Sade. Toho času pracuje v ňom iba 12 do 15 robotníkov, kým napríklad v roku 1997 ich bolo 167. Dodnes v Javore oprávajú a vyrábajú bubny, čiže obaly z dreva pre káblový priemysel.
10. Železničná stanica
Kysáčom prechádza medzinárodná železničná trať Budapešť – Subotica – Nový Sad – Belehrad. Skorej vlaková doprava bola jediným spojivom Kysáčanov s Novým Sadom, nuž všetci robotníci a stredoškoláci cestovali vlakom. Aj dnes mnohí túto možnosť prepravy využívajú na cestu do Nového Sadu a späť. Cesta trvá 14 – 16 minút. Avšak, cestujúcich je podstatnejšie menej než v minulosti, keď sa vedelo, že z mesta prichádza tretiarka, alebo šestárka, čiže vlaky o 15.00 a 18.00 h.
Za informácie z histórie a súčasnosti Kysáča, ďakujem ako na každej potulke, mame. Ak ste sa neboli túlať na predchádzajúcich potulkách, prečítať si ich môžete TU a TU.
Ak mate návrh na ďalšiu tému do potuliek, sem s nim do komentára.
0 comments:
Zverejnenie komentára