POTULKY KYSÁČOM II. ~ tripple

Vitajte na druhej potulke Kysáčom 😊 Aj táto potulka (rovnako ako tá prvá) začína v centre Kysáča.

Centrum je v strede Starého Kysáča i keď geografické centrum dediny je pri základnej škole. Severne od Starého Kysáča je v roku 1928/29 založený Nový Kysáč (skorej Hadiktelke) a v roku 1951 ku Kysáču pripojili i Tankosićevo (skorej Hadikhalom). V Kysáči je dnes 29 ulíc.

1. Kultúrne centrum Kysáč

Kedysi povestná kysáčska Bičiarova sála sa v povojnovom období stala stánkom spoločensko-politickej a kultúrno-umeleckej činnosti. Od roku 1947 sa do nej kupovali stoličky a urobené boli dôkladné oprávky. V roku 1956 sa pristúpilo k výstavbe novej sály a Kysáčania tak dostali priestory určené pre Dom kultúry.

Dnes v týchto priestoroch sídli Kultúrne centrum Kysáč, skorej Kultúrno-informačné stredisko (KIS), založené roku 1974 a obnovené 1987. Veľká sála KIS bola naposledy renovovaná roku 2001.

Od septembra roku 1974 miestnosti tu má i Knižnica Michala Babinku, ktorú presťahovali z Národného domu.

2. Srbský pravoslávny kostol

Priamo naproti KC Kysáč sa nachádza srbský pravoslávny kostol.

Prvý srbský pravoslávny kostol v Starom Kysáči bol vystavaný roku 1722 a vtedy cirkev mala dvoch pravoslávnych kňazov. Ten kostol bol zbúraný roku 1791 z neznámych príčin. Terajší kostol bol vybudovaný roku 1773 a venovaný je trom svätým hierarchom, sv. Vasiliovi Veľkému, sv. Jovanovi Zlatoústemu a sv. Grigoriovi Bogoslovovi.

3. Autobusová doprava

Pred srbským pravoslávnym kostolom sa nachádza jedna z autobusových zastávok prímestskej autobusovej dopravy.

Prvý súkromný autobus značky Chevrolet na linke Kysáč – Nový Sad vlastnil Ján Madacký – páleničiar roku 1936. Šoféroval Martin Macák – autobusár, ktorý ho neskoršie aj kúpil. Preprava v jednom smere trvala 4 hodiny a cestujúcich, namiesto rádia, zabával Ján Macák, známy kysáčsky huslista, cimbalista, fotograf, herec a humorista.

Dnes preprava Kysáčanov do Nového Sadu autobusom trvá 20 do 30 minút. Na výber majú autobusy JGSP Novi Sad (linky 42 a 43), alebo JP Vrbas, najnovšie Dunavprevoz. Cestujú i vlakom a v tom prípade preprava trvá 14 – 16 minút.

4. Trhovisko

Keď sa z autobusovej zastávky pohnete smerom k Novému Sadu, určite neminiete trhovisko (pľac).

Od polovice osemdesiatych rokov 19 storočia, keď v Kysáči začali trhy, trhovým dňom bola sobota. Roku 1891 však za trhový deň určili stredu. Občanom to nebolo po vôli a naďalej odchádzali na trh v sobotu, ale ich žandári rozháňali. Vďaka tejto perličke sa dozvedáme ako to bolo v minulosti.

V súčasnosti sú trhové dni streda a sobota. Trhovisko je v strede dediny a v roku 2012 ho trochu vynovili – vymenili krytinu na zastrešení stánkov a ofarbili podpornú železnú konštrukciu.

5. Detské ihrisko

Teraz sa otočíme, prejdeme na druhú stranu ulice a pôjdeme smerom do Stepanovićeva. Cez cestu ambulancie sa nachádza jedno z detských ihrísk.

Detské ihrisko v strede Kysáča vybudovali koncom marca roku 2010. Výstavbu a finančnú časť mal na starosti Ústav pre výstavbu mesta Nový Sad. Je to pekný a bezpečný kútik na hru, zábavu, kamarátenie, ale aj na rozvoj motorických a intelektuálnych schopností.

6. Miestne spoločenstvo

Pokračujeme v prechádzke smerom na severo – západ. Zastavíme sa pri miestnom spoločenstve.

V obecnom dome, ako ho Kysáčania volajú, sa nachádzajú Miestne spoločenstvo a Miestna kancelária. Lokálne organizovanie občanov Kysáča v dnešnom tvare sa začalo v rokoch 1958 až 1960. Miestny výbor (MV) sa staral o komunálne práce a predsedom prvého MV bol Pavel Skalický.

V roku 1963 MV prestal fungovať a založené bolo Miestne spoločenstvo (MS) Kysáč, ktorému patria katastrálne obce Kysáč a Tankosićevo. V rokoch 1980 – 1989 územie Zhromaždenia MS bolo rozdelené a fungovalo ako Zhromaždenie Miestneho spoločenstva I a Zhromaždenie Miestneho spoločenstva II. Dnes sú v čele miestneho spoločenstva členovia Rady MS a predsedu RMS v Kysáči volajú richtár. Naposledy priečelie budovy upravili v roku 2012.

7. Červený kríž / Starobní penzisti / Invalidi práce

V objekte, ktorý je vo dvore obecného domu majú svoje priestory miestne organizácie Červeného kríža, starobných penzistov a invalidov práce. V minulosti tento objekt patril hasičom.

Zakladateľmi Červeného kríža boli Juraj Jesenský, evanjelický farár, a Ján Roháček, ktorý prichádza zo Slovenska do Kysáča v roku 1911 a vystupuje s ideou založiť Červený kríž.

V činnosti Združenia starobných penzistov bola prestávka a penzisti sa „pritúlili“ do organizácie invalidov práce. Vlastné aktivity obnovili v apríli roku 2012.

Miestna organizácia invalidov práce patrí medzi mladšie spoločenské organizácie v Kysáči. Založená bola v júni 1973.

8. Strelecký klub Tatra Kysáč

Ešte pobudneme vo dvore obecného domu, kde sú taktiež aj priestory streleckého klubu.

Iniciatíva k založeniu streleckej družiny v Kysáči datuje z roku 1977 a založená bola 31. januára 1979. Od roku 1981 pôsobí pod menom Strelecký klub Tatra Kysáč. Miestnosti má vo dvore tzv. Obecného domu. Napriek neprimeraným podmienkam kysáčski strelci na súťaženiach dosahujú pekné výsledky. Prvýkrát začali súťažiť v rokoch 1980/81.

9. Cintorín a Dom smútku

Celkom na konci dediny sa nachádza cintorín s domom smútku.

Práce pochovávania na kysáčskom cintoríne má toho času na starosti Rada Miestneho spoločenstva. I keď spravovanie cintorínom ešte v júni 2013 zverili Cirkevnému výboru, v praxi to nezažilo. To preto, lebo cirkvám a cirkevným spoločenstvám nemožno zveriť pochovávanie, ak nie sú majiteľmi pozemku, na ktorom je cintorín. Tento pozemok v Kysáči je v procese reštitúcie, očakáva sa, že ho vrátia cirkvi, ale nateraz ho vlastní Mesto Nový Sad.

Na jar roku 1997 sa začalo s prípravami na výstavbu Domu smútku. Projekčnú dokumentáciu urobila Dipl. inž. Milina Sabová z Báčskeho Petrovca. Prvého septembra toho istého roku bola posviacka základného kameňa a výstavbu realizoval stavebný podnik 7. júla z Petrovca.

Slávnostné otvorenie Domu smútku bolo 1. novembra 1998. Po otvorení prvý pohreb z domu smútku mala Anna Grňová.

* Kysáčania dodnes hovoria, že idú do kapele, nie do domu smútku. Avšak slovo kapela znamená: (menší) hudobný súbor hrajúci obyčajne zábavnú hudbu.

10. Poľovnícky dom

Keď pokračujeme ďalej cestou poza cintorín, prídeme až k budove poľovníkov.

Na základe ústnych prameňov najstarších kysáčskych poľovníkov za začiatok organizovaného poľovníctva sa považuje rok 1900. Z odpisu zápisnice z porady občanov Kysáča, 7. marca 1910, vidno, že sa hovorilo ohľadom založenia poľovníckeho spolku.

Po druhej svetovej vojne, 12. augusta 1945, v národnom dome v Kysáči bol druhýkrát založený poľovnícky spolok.

Roku 1966 členovia spolku pracovnou akciou vybudovali prvý poľovnícky dom. V ňom pôsobili až do roku 1985. Potom ho zbúrali a začala sa výstavba nového, moderného. Nový poľovnícky dom poľovníci používajú od roku 1990.