Počas zimy (okrem daždivých dní) chodíme do a z práce po tejto krásnej, tichej, zelenej cestičke. Aj keď sú rána v zime väčšinou hmlisté, aj tak má táto cesta svoje čaro a ja si veľmi rada po nej vykračujem. Žiadne autá, žiadny hluk, počuť iba rozhovory medzi vranami a štebot vrabcov a drozdov.
Každé ráno tu stretneme dve veveričky, ktoré si poskakujú po stromoch. Stretáme tu psičkárov pri venčení, v priemere osem psíkov sa tu prechádza každé ráno so svojimi majiteľmi. Už sme skoro každého z nich pomenovali.
Táto cestička sa začína iba po par minútach chôdze od nášho bytu a na rušnú ulicu sa dostaneme až tesne pred našimi firmami, ktoré zhodou náhod sídlia v budovách tesne vedľa seba.
Konečne sa po dvoch zamračených týždňoch v Ljubljane ukázalo slniečko, ktoré predpoveď počasia hlási na celý nasledovný týždeň. Hneď sme vybehli von nafotiť zopár fotiek. Na teplote 11 ̊C sa mi v šatách výborne pózovalo, prehodila som si iba bundu, ani šál som nepotrebovala (ja, ktorej je vždy zima!). To už prišla jar?
Na oboch fotkách mám na sebe nové, narodeninové šaty. V obchode som ich obkukovala ešte v decembri, ale keďže som bola nerozhodná, ktoré z nich si vybrať, nechala som ich oboje v obchode. V sobotu sme šli do nákupného centra zháňať zimnú bundu (ktorú sme samozrejme nenašli) a šaty tam na mňa čakali na zľave. Oboje mali cenu ako jedny z nich pred zľavou. Keď som pri pokladni čakala na zaplatenie, Ivan mi kúpil oboje a tak som mala o narodeninový darček postarané.
Naj blog bravo
OdpovedaťOdstrániťUz nije ladopad? ;)
OdpovedaťOdstrániť